Ženy mali vo viktoriánskej ére postavenie krásky v nesnázích. Očakávalo sa od nich úzkostlivé dodržiavanie etikety, morálky, oddanosť svojmu manželovi. Bolo nemysliteľné, aby sa zúčastňovali akýchkoľvek vojen. Napriek tomu sa ich pár aktívne zapojilo do vojny Severu proti Juhu.  Málokto to v tej dobe dokázal pripustiť, ženy však pomáhali rozhodovať o osudoch tisícov vojakov a celých bitiek.  V tomto článku si priblížime životné príbehy tých najznámejších južanských špióniek.

Rose O’Neal Greenhow

Rose sa narodila v Marylande v roku 1813-1814 do rodiny malého plantážnika. Jej otca o pár rokov zabil jeho komorník. Vzhľadom na to, že jej matka nedokázala uživiť všetky deti,  sa malá Rose sťahuje za tetou do Washingtonu. Tu dospieva a zoznamuje sa s doktorom Greenhowom, prominentným lekárom. 

Rose sa veľmi rýchlo ujíma pozície hostiteľky a večierky u Greenhowovcov sú známe a obľúbené v celom okolí. Rose sa zoznamuje s washingtonskou smotánkou vrátane politikov a armádnych špičiek. Potom sa kvôli manželovej práci sťahujú do Mexika a San Francisca. Tu pri nehode v roku 1854 zomiera doktor Greenhow a Rose sa vracia do Washingtonu. Ako vdova obnovuje svoj spoločenský život. Vzhľadom na to, že je stále pomerne mladá a vraj aj krásna je veľmi obľúbená u mužských návštevníkov. 

Rose O’Neal Greenhow (48), a jej dcéra Malá Rose (9) na nádvorí starej Kapitolskej väznice v D.C. v roku 1862

Špiónske začiatky

Svojimi názormi sa čoraz viac približuje južanským rebelom, čo si všíma aj vtedy kapitán Thomas Jordan, ktorý vo Washingtone zakladá sieť konfederačných špehov a Rose sa stáva jeho hlavným tromfom. 

Počas večierkov svojím šarmom očarí aj senátorov, ktorí jej okrem zaľúbených listov posielajú aj detaily o sile a pohyboch unionistickej armády. Tieto informácie Rose posielala Thomasovi Jordanovi. Všetky informácie šifruje jednoduchou šifrou a ako kuriérov používa dievčatá zo svojho okolia. 

Prvá bitka pri Manassas (bitka pri Bull Rune)

Rose O’Neal Greenhow cca 1865

Hviezdna chvíľa Rosinej kariéry prichádza v júli 1861. Rose sa dozvie o pláne Únie pod vedením generála Irvina McDowella prepadnúť vojsko generála P. G. T. Beauregarda utáborené pri Manassas. Informáciu o tomto pláne šifruje, ukladá do puzdra z čierneho hodvábu. To potom sponkami maskuje do účesu jedného zo svojich dievčat. Vďaka tejto informácií sa podarí urýchlene po železnici dopraviť k Manassas aj mužov generála Josepha Johnstona a spolu na hlavu porážajú modrokabátnikov. Vtedy si to Rose ešte neuvedomuje, ale nebyť jej zásahu, Únia by zrejme pri Manassas zdrvujúco zvíťazila, už by im nič nebránilo v pochode na hlavné mesto Konfederácie Richmond. Celá vojna by sa možno skončila ešte skôr ako poriadne začala. 

Čierna hodvábna peňaženka Rose Greenhow a časť zašifrovanej správy pre generála Beauregarda

Allan Pinkerton

Únik informácií takéhoto rozsahu neujde slávnemu detektívovi Allanovi Pinkertonovi a jeho agentúre. Podozrenia sa potvrdia pri domovej prehliadke Greenhowského sídla. Objavili zvyšky spálených tajných dokumentov. Nie je to však dosť na to, aby Rose odsúdili. Zároveň nechápu, aká dôležitá bola Rose a jej konanie dokonca hodnotia skôr ako drobnú zlomyseľnosť a nie ako vlastizradu. Jej jediným trestom je domáce väzenie.

Allan Pinkerton, ktorý odhalil Rose O’Neal Greenhow. Na fotke s Abrahamom Lincolnom počas bitky pri Antietam, Maryland,  1862.

Pevnosť Greenhow

Rosina šifra 

Pinkerton sleduje sídlo Greenhowcov, dokonca v ňom začne zhromažďovať známych sympatizantov Konfederácie. Má pocit, že keď ich budú mať všetkých pokope, tak jednoduchšie ustrážia ich špionážne aktivity. Preto dom zvonka strážený agentami dostáva prezývku pevnosť Greenhow. Rose sa však aj naďalej darí odovzdávať získané informácie. Obľúbenou metódou je zasielanie správ morzeovkou pomocou svetla a žalúzií na okne na ulicu. Morzeovku používa aj pri osobných stretnutiach, keď správy posiela pomocou pohybov vejárom. Keďže plán s koncentráciou špiónov na jedno miesto nevyšiel, je Rose zatknutá a uväznená v Old Capitol Prison vo Washingtone D.C. Zatknutá je aj so svojou najmladšou dcérou Malou Rose (8). Nezačal sa proti nej žiadny proces, dokonca sa jej podarilo nejaké informácie získané od vojakov, ktorí ju mali strážiť posielať von aj z väzenia. Šikovne ich šifrovala do výšiviek.

Old Capitol Prison, Washington D.C.

Vyhostenie a diplomacia

Nakoniec ju v máji 1862 vyhostili do Richmondu, kde ju vítali ako hrdinku. Teda aspoň časť populácie. Druhá časť pozostávajúca hlavne z vážených dám ju odsudzovala za jej príliš voľný vzťah k mužom. 

Rose zachycená během svého pobytu v Evropě

Vzhľadom na to, že Rose je veľmi príjemná spoločníčka, hovorí plynule po francúzsky a bez problémov sa púšťa aj do debát o politike je vyslaná na diplomatickú misiu po Európe. Je prvá žena z amerického kontinentu, ktorej bola zverená takáto dôležitá úloha.

Jej cieľom je nakloniť mienku francúzskej a anglickej aristokracie v prospech Konfederácie. Stretáva sa s kráľovnou Viktóriou, nejaký čas strávi aj na dvore Napoleona III. Vydáva knihu Moje väzenie a prvý rok abolicionistickej vlády nad Washingtonom, ktorá má nakloniť európsku verejnú mienku na stranu Konfederácie. 

Parník CSS Condor

Napriek svojmu podrezanému jazyku však nedosahuje žiadny významný úspech a preto sa v roku 1864 vracia na lodi Condor späť aj so zlatom, ktoré pre Juh v Európe získala. Konfederácia je však pod silnou námornou blokádou Severu a Condor je prenasledovaný unionistickou hliadkovou loďou. Počas úteku narazí na plytčinu a je znehybnený. Rose sa prejaví ako bojovníčka, nechá si spustiť záchranný čln a v ňom chce prepraviť získané zlato do bezpečia. Stáva sa jej to však osudným, padá do vody a topí sa. Zlato, ktoré mala všité v spodnom prádle a zavesené na krku jej nedáva najmenšiu šancu vyplávať. 

Jej telo bolo pochované so všetkými vojenskými poctami v Severnej Karolíne.

Tričko s tématikou Konfederovaných států amerických si nikde jinde než na našem eshopu DixieGear nekoupíte.

Belle Boyd

Isabella Marie Boyd sa narodila v roku 1843 do prominentnej otrokárskej rodiny v Martinsburgu, Virginia (dnes West Virginia). Už od mala bola tvrdohlavá a cieľavedomá. Vyštudovala college v Baltimore, rok strávila vo Washingtone. S vypuknutím vojny jej otec narukoval do konfederačnej armády a Belle sa vrátila domov, kde pracovala ako ošetrovateľka.

Rebelská Kleopatra, 1861 v mužskom jazdeckom odeve, za pásom má revolver

Osudový výstrel

Nič nenasvedčovalo tomu, že by mohla byť úspešná špiónka, až kým to nezmenil jediný okamih. Vojská Únie 3.7.1861 obsadili Martinsburg. Na druhý deň, na Deň nezávislosti, si pár opitých unionistických vojakov všimlo, že nad domom Boydovcov vlajú rebelské vlajky. Do domu násilím vnikli a požadovali zvesenie vlajok a vyvesenie tej “správnej.”

Boydovci boli proti, vznikla z toho ťahanica. Jeden z vojakov sa v zápale okamihu hrubo oboril na pani Boydovú a Bella nezaváhala. Z kabelky vytiahla svoj vreckový colt a útočníka zastrelila. Samozrejme to viedlo k vyšetrovaniu, ale Bella sa obvineniu z vraždy vyhla. Veliteľ zastreleného muža jej údajne počas vypočúvania povedal, že “nestranne preskúmal všetky okolnosti a môže iba vyhlásiť, že som sa zachovala správne.”

Belle Boyd, cca 1860-1865

Belle mala šťastie, že sa tento incident udial na začiatku vojny. To že z obvinenia z vraždy vykĺzla tak jednoducho bolo spôsobené aj politikou. Unionistické vedenie totiž nechcelo vytvoriť pre Konfederáciu martýra, ktorý by trpel kvôli ochrane vlajky. Napriek tomu, že nebola obvinená, dostal sa dom Boydovcov do záujmu severanov a neprestajne sa pri ňom striedali hliadky. Toto bola príležitosť pre Belle,  ako začať pracovať na svojej špiónskej kariére. 

Rebelská Kleopatra

Belle Boyd, v takýchto šatách naozaj nebol problém prepašovať aj pušku

Belle svojím šarmom okúzľuje vojakov (kto som ja, aby som hodnotil, či bola alebo nebola krásna). Vzhľadom na zošnurovanú morálku v spoločnosti sa z historických zdrojov nedozvieme, kam až bola ochotná kvôli informáciám zájsť. Južanské zdroje hovoria iba o tom, že s vojakmi “flirtovala,” severské idú o niečo ďalej a pripúšťajú, že bývala niekoľko hodín s vybraným dôstojníkom zatvorená v miestnosti. V dobovom novinovom článku  ju opisujú ako “rýchlu.” Podrobnosti však ostávajú na našej predstavivosti. 

La Belle Rebelle

Belle Boyd (cca. 1860-1865) na novodobo kolorizované fotke, v týchto šatách by prepašovala aj celý pluk.

Belle okrem získavania informácií pôsobí aj ako spojka a prenáša depeše. Stáva sa majstrom prevlekov. Vo svojom repertoári má všetko od bohatej slečny, cez farmárku, žobráčku a vojaka. Dokonca má malého čierneho kabelkového psíka, ktorého občas berie na svoje misie. Ušila mu prevlek z bielej kožušiny, do ktorého ho občas obliekala a pod ním pašovala správy. 

V období, kedy sa odhalený členok považoval za neprístojnosť a dotyk cudzieho muža bol nemysliteľný bolo pašovanie pre ženy pomerne jednoduché. Údajne Belle spolu s ďalšími dámami z juhu prepašovala z tábora 28. pensylvánskeho pluku 200 šablí, 400 pištolí a 1400 muškiet. Pod sukňami. 

Thomas “Stonewall” Jackson 

Bellin najvýznamnejší počin sa jej podaril v máji 1862, tesne po dovŕšení plnoletosti. Zistila, že v hoteli patriacom jej rodine bude mať generál Únie James Shields veľkú poradu. Skryla sa na povale a  cez dieru v stene počúvala o jeho plánoch, ako prichystať pascu na generála Jacksona pri Front Royal. Hneď po porade si všetko zapísala, nasadla na koňa a v noci precválala cez línie, až kým správu nepodala veliteľovi rebelskej kavalérie Turnerovi Ashbymu. Ešte tú noc sa Belle vrátila v strašnom hromobití naspäť. 

Generál Thomas J. “Stonewall” Jackson

Len pár dní neskôr zistila, že unionisti nemajú na uskutočnenie svojho plánu dosť vojakov a sústredený útok generála Jacksona by ich donútil ustúpiť. Údajne prebehla počas streľby cez línie a túto informáciu odovzdala ďalej. Aj vďaka tomu Stonewall pri Fort Royal víťazí. Bellu na druhý deň videli ako si štebotala akoby nič s už zajatými unionistami. 

Rebelka ako každá teenagerka potrebuje svoj idol, zaľúbi sa do Jacksona. V jednom zo svojich mnohých listov generálovi píše, že túži s ním spávať v jeho veliteľskom stane a zdieľať všetky nástrahy vojenského života.

Dom, kde Belle Boyd a jej rodina žili počas okupácie Martinsburgu, Virginia.

Koniec špionáže

Krásna vyzvedačka sa postupne stáva známou, píšu o nej noviny na oboch stranách. Je to to najhoršie čo sa špiónke môže stať. Belle je v 1862 odhalená a trávi mesiac vo väzení Old Capitol Prison. Po prepustení je znova prichytená za unionistickými líniami a znova si nejaký čas odsedí. V roku 1863 je vyhostená do Richmondu. 

Tričko s nejlepším generálem C.S.A. Stonewallem Jacksonem už je skoro vyprodané, poslední kousky z limitované edice najdete v eshopu DixieGear. Kde taky jinde, že?

Veľká Británia

Článok o Belle Boyd z historických novín

V 1864 prijíma podobnú úlohu ako Rose, má prepašovať dokumenty do Británie. Niekoľko týždňov čaká, kým nájde vhodnú loď pripravenú preraziť blokádu. Konečne sa nalodí na parník Greyhound. Má však smolu, Greyhound sa dostáva pod paľbu hliadkujúcej USS Connecticut. Chrt nedostojí svojmu menu a unionisti nad ním preberajú kontrolu. Istý poručík Samuel Hardinge dostáva zajatú loď na povel a má ju spolu so zajatcami dopraviť do Bostonu. Ešte v ten večer na palube Belle recituje básne. Na druhý večer ju požiada o ruku. Belle si pýta čas na rozmyslenie. Medzitým dorazia do Bostonu a s Hardingovou ponukou súhlasí. Predtým ho však ešte zamestná natoľko, aby stihli ujsť pôvodní členovia posádky Greyhounda. 

USS Connecticut (1861-1865)

Belle spolu s manželom utekajú do Británie. Rebelka píše ustaraný list svojmu obľúbencovi generálovi Jacksonovi, v ktorom mu oznamuje svoju svadbu a sľubuje, že aj keď si berie unionistu, tak ostane verná Konfederácii. 

V Británii vydáva svoju knihu Belle Boyd v tábore a vo väzení a začína študovať herectvo. S manželom sa čoskoro rozvádza. Hardinge sa vracia naspäť do USA, kde ho za pomoc pri Bellinom úteku zatýkajú. Pobyt vo väzení neprospieva jeho zdraviu a čoskoro zomiera na zápal pľúc. 

Povojnové roky

Belle Boyd v kostýme pre svoju hru Nástrahy špiónky (Perils of a Spy), 1886

Ako herečka sa vracia do štátov, kde sporadicky vystupuje v divadle. Na juhu je celkom obľúbená. V 1969 sa znova vydáva, tentokrát po mesačnej známosti za Johna Swaistona Hammonda. Majú spolu syna, ktorý zomiera ako kojenec. Po tejto udalosti sa Belle sťahuje z verejného života, krátky čas strávi aj v blázinci, kam sa sama prihlási. Je pravdepodobné, že trpela bipolárnou poruchou. S Hammondom majú ďalšie tri deti, až sa nakoniec v roku 1884 rozvádzajú a Belle sa po 6 týždňoch vydáva za herca Nathaniela Rue Higha. Ona má v tom čase 40 rokov, on 24. 

Spolu v roku 1886 naskúšajú hru Nástrahy špiónky (Perils of a Spy), kde uvedie všetky svoje dobrodružstvá z vojny. 

La Belle Rebelle zomiera ako 46 ročná na infarkt v roku 1890.

Antonia Ford

Antonia Ford sa narodila do bohatej virgínskej rodiny v roku 1838. Špiónkou sa stala ako 23 ročná. Odovzdávala generálovi J. E. B. Stuartovi informácie o počtoch a sile jednotiek okupujúcej jej mesto. Svojím vozom prešla počas nočnej búrky 20 míľ pomedzi unionistické jednotky, aby generálovi odovzdala plány únie pred druhou bitkou pri Manassas.

Stuart bol za jej informácie tak vďačný, že ju ustanovil svojím čestným pobočníkom a odovzdal jej odporúčací list v ktorom odkazuje všetkým adresátom, že Antonia má byť “poslúchnutá, rešpektovaná a obdivovaná.” Antonia údajne poskytuje informácie aj plukovníkovi Mosbymu, veliteľa Mosbyho jazdcov. On sám však spoluprácu s ňou poprel, ale to mohlo byť aj preto, aby ju ochránil pred odsúdením. 

John Singleton Mosby, 1864

Únia na Antoniu nasadila vlastnú agentku, ktorá predstierala, že je stúpencom Konfederácie a chcela by sa k Antonii pridať. Tá sa jej po chvíli pochválila listom od Stuarta a to bol koniec jej vyzvedačskej kariéry. Uväznili ju v obľúbenom Old Capitol Prison. V jej prospech sa prihovoril jeden z jej väzniteľov, major Únie Joseph C. Willard, ktorý si ju plánoval vziať za manželku. Predtým však odišiel z armády a Antonia musela prisahať vernosť vlajke s pruhmi a hviezdami. 

Mali spolu tri deti, z ktorých však prežilo iba jedno. Antonia zomiera vo veku 33 rokov a jej manžel sa už nikdy znova neoženil. 

Nancy Hart

Nancy Hart po svojom zajatí 

Nancy Hart sa narodila v 1846 v Severnej Karolíne, čoskoro po narodení sa jej rodina presťahovala do Virginie. Nancy od vyrastala na farme, vedela jazdiť na koni a strielať rovnako dobre ako hociktorý chlap. Bývala so svojou sestrou a jej manželom, ktorý aj keď nebol vojak, tak plnil drobné úlohy pre konfederačnú armádu. Jedného dňa ho prišli vypočúvať unionisti a počas vypočúvania ho zastrelili. Toto bol hlavný dôvod prečo sa Nancy rozhodla pomáhať rebelom zo všetkých síl. 

Nancy odišla z domu a pridala sa k Moccasin Rangers vedených Perrym Conleyom. Pôsobila pre nich ako vyzvedačka a vzhľadom na to, že poznala miestne pomery aj ako sprievodkyňa a prieskumníčka. Unionistom bola takým tŕňom v oku, že na ňu vypísali odmenu. 

Perry Conley, velitel západovirginských Moccasin Rangers

V roku 1862 sa im ju podarilo zatknúť a plukovník Starr ju uväznil v meste Summersville v Západnej Virginii. Nancy sa však podarilo ujsť, jednou z verzií úteku je, že oklamala jedného strážcu a zastrelila ho jeho vlastným revolverom. Pri úteku ukradla plukovníkovho koňa a odcválala z mesta. Náhoda ju doviedla priamo oproti 200 člennej jednotke Konfederácie, ktorá obratom dobila Summersville a zajala plukovníka Starra.

Nancy po vojne pokračovala vo svojom živote, vzala si za manžela jedného z bývalých rangerov a mali spolu kopec detí. Jediné polemiky sú o jej smrti. Na náhrobku má napísané, že zomrela v roku 1902, viacerí svedkovia tvrdia, že sa s ňou rozprávali ešte v roku 1911 a jej vnučky hovoria, že pohreb mala okolo roku 1913.

Hrob Nancy Hart

Laura Ratcliffe

O priamych špiónskych aktivitách Laury Ratcliffe toho veľa nevieme. Isté je, že jej dom pôsobil istý čas ako jeden z hlavných stanov Mosbyho rangerov. Sám Mosby sa u nej niekoľkrát skrýval a dokonca jej dom použil aj ako úkryt na niekoľko tisíc ukradnutých severných dolárov. 

Laura Ratcliffe

Laura bola aj priateľkou generála J. E. B. Stuarta, ktorý o jej dal niekoľko darčekov “ako ocenenie jej vlastenectva, obdivu jej odvahy, vernosti a pevnej vôle.” Napriek tomu, že bola pomerne známa, nebola nikdy obvinená ani odsúdená a po vojne pokračovala vo svojom “nudnom” živote.

Slavný konfederační kavalerista generál J.E.B.Stuart na obraze Johna Paula Straina

Loreta Janeta Velazquez

Väčšina informácií o Lorete Velazquez pochádza z jej vlastnej knihy, ktorá vyšla v roku 1876 pod názvom Žena v boji: Popis zážitkov, dobrodružstiev  a ciest madam Lorety Janeta Velazquez, známej aj ako poručík konfederačnej armády Harry T. Buford. 

Historici sa dodnes nevedia zhodnúť, či je celá kniha iba fikcia alebo sa zakladá na skutočnosti. Niektoré z udalostí z knihy sa dajú potvrdiť záznamami historických novín. Taktiež knižka obsahuje obrovské množstvo detailov o vojenskom živote, ktoré by nepoznal človek, ktorý to nezažil na vlastnej koži. Pre účely tohto článku budeme veriť knižke. 

Takhle mohla Loreta Velazquez nějak vypadat. Na novodobé fotografii ji představuje herečka Romi Dias

Loreta sa narodila na Kube ako dcéra bohatého Kubánca a Američanky s francúzskymi koreňmi. Bola štyrikrát vydatá, jej druhý manžel narukoval do Konfederačnej armády. Lorete sa podarilo zložiť jednotku dobrovoľníkov, ktorých poslala za manželom. Keď jej manžel padol, tak sa rozhodla narukovať sama v prevleku za muža. 

Bojovala v prvej bitke u Manassas (Bull Runu), ale vo vojenskom tábore sa nudila, tak sa znova prezliekla do ženských šiat, spolubojovníci sa ešte divili, že ako sa poručík Buford skvele zamaskoval za ženu a odišla vyzvedať do Washingtonu DC. Tvrdí, že sa počas svojho pobytu v hlavnom meste stretla s Lincolnom aj ministrom vojny Únie. 

Loreta Velazquez a Harry Buford - ilustrácie z jej knihy Žena v boji: Popis zážitkov, dobrodružstiev  a ciest madam Lorety Janeta Velazquez, známej aj ako poručík konfederačnej armády Harry T. Buford.

Potom ju prevelia do Tennessee, kde sa zúčastní obrany pevnosti Fort Donelson. Počas dobývania pevnosti je zranená, ale nie prezradená. Dostane sa do zajatia, z ktorého uteká do New Orleans. Tu na ňu padne podozrenie, že je špiónka Únie, tak znova uteká pod falošnou mužskou identitou do armády. Stretáva sa s jednotkou dobrovoľníkov, ktorú naverbovala a zúčastňuje sa s nimi bitky pri Shilohe. Počas pochovávania mŕtvych ju zasiahne zblúdený šrapnel. Ošetrujúci lekár si všimne určitých anatomických anomálií na tele mladého poručíka a Loreta znova uteká. 

Další z ilustrací v již zmíněné knize

Nakoniec uniformu zavesí na kliniec a prijíma úlohu špiónky. V mužských aj ženských prevlekoch sa stáva dvojitou agentkou a informácie odovzdáva aj U.S. tajnej službe. Loreta po vojne cestuje po celom americkom kontinente, vystrieda niekoľkých manželov až sa dostane do blázinca, z ktorého už do konca života nevykročí. 

Osudy Lorety Velazquez by si zasloužily celovečerní film, ale i tento hraný dokument by nebylo marné skouknout...

Záver

Dámy sa síce bojov v prvej línií v občianskej vojne zúčastňovali len minimálne, napriek tomu za svoje myšlienky bojovali vlastnými spôsobmi, často preukazujúc viac odvahy ako chlapi. V prípade, že Vás téma mimoriadne zaujala, tak dajte vedieť, rovnako slávne špiónky mala aj Únia. 

Zdroje:
www.wikipedia.org
http://www.jocelyngreen.com/2015/03/04/5-women-spies-of-the-civil-war
http://mentalfloss.com/article/75414/female-spies-changed-course-civil-war
https://www.warhistoryonline.com/american-civil-war/5-most-effective-female-spies-of-the-american-civil-war.html
https://www.smithsonianmag.com/history/women-spies-of-the-civil-war-162202679/
http://www.history.com/news/history-lists/secret-agents-in-hoop-skirts-women-spies-of-the-civil-war
http://www.readex.com/readex-report/two-women-who-spied-during-american-civil-war-going-undercover-belle-boyd-and-pauline
https://www.thoughtco.com/female-spies-of-the-confederacy-4026015
https://www.shirleendavies.com/female-spies-of-the-civil-war/
https://www.nps.gov/people/sarah-edmonds.htm
https://www.nps.gov/people/mary-walker.htm
https://www.nps.gov/people/belle-boyd.htm
https://www.legendsofamerica.com/ah-femalespiescivilwar/